Yuliia s tromi deťmi zaspala v evakuačnom vlaku. Zobudila sa a boli v bezpečí
S odstupom času to znie neuveriteľne: 24. februára ráno išla na pohovor. V metre bolo síce veľa ľudí s batožinami, ale nechcelo sa jej veriť čo sa to deje…
Yuliia s čoskoro 12-ročným synom Alexandrom a dvomi parťáčkami – 6-ročnou Polinou a 4-ročnou Karolinou – bývali v prenajatom byte v Kyjeve. Bola spokojná so svojou prácou a tak celkovo „bolo to fantastické“. Jej deti však dnes chodia do školy a škôlky v Prievidzi, Yuliia sa snaží získať prácu na diaľku ako webdizajnérka.
Doma pracovala na voľnej nohe, na spomínaný pohovor išla kvôli neplnoletému bratovi – snažila sa získať totiž stálu prácu, ktorá bola podmienkou preto, aby si ho mohla aj formálne osvojiť. To už nestihla a tak dnes robí všetko preto, aby sa jej podarilo dostať brata na Slovensko… Jej brat je vo veku Alexandra, je však sirota – ich otec zomrel 26. januára tohto roku a byrokracia niečo trvá.
Pri úteku z Kyjiva jej trvalo 24 hodín, kým sa jej podarilo zohnať odvoz na vlakovú stanicu. Prišli tam o piatej večer a do druhej v noci čakali v neistote či sa ich vlak pohne smerom k Čopu. Pohli sa, cestou počuli bomby, vlak sa musel aj chvíľu vracať. Potom zaspala a keď sa zobudila „bolo to dobré“ – bolo ticho, ktoré znamenalo bezpečie.
Do Čopu prišli opäť večer, prespali v núdzovom ubytovaní na zemi školskej telocvične. Yuliia rozpráva o tom, ako jej každé buchnutie dverí pripomínalo bombardovanie. Na Slovensko sa dostali cez Česko, kde tiež núdzovo prespávali. Pomohli im viacerí dobrovoľníci, aj Červený kríž. Na Slovensku im dobrí ľudia pomohli tiež.
Bola aj chvíľa, kedy sa bála, že s deťmi skončí na ulici. Dnes má však dobré ubytovanie vďaka podpore firmy GeWiS. Dievčatá sa teraz spolu hrajú, ukazujú čo nakreslili v škôlke. Alexandr ako začínajúci tínedžer odpovedá, že v škole je „dobre“. Yuliia na neho prezradí, že mu veľmi chutí jedlo v školskej jedálni a keď si myslí, že ho nikto nepočuje, tak si spieva. Deti majú celkovo radi pohyb – ihriská a prechádzky. Doma mali bicykle a kolobežky – to boli ich dopravné prostriedky.
Yuliia sa pred 10 rokmi tešila, že má nový pas. Mala sny o cestovaní, mimo Ukrajiny sa však dostala až za týchto okolností – cez Česko na Slovensko – dva mesiace pred koncom jeho platnosti. Yuliia miluje Ukrajinu, ale ďalej chce spraviť to, čo bude najlepšie pre jej deti. A hlavne sa, tak ako mnohí, obáva čo bude 9. mája.
