Manžel aj synovia žijú. Nevesta a vnučka sú zdravé. A Kaťa si spievala
Svitlana s Kaťou k nám prišli takmer pred dvoma mesiacmi, začiatkom marca. 24. februára nemohli uveriť tej desivej správe a aj keď vedeli, že je to realita, tá realita bola ďaleko, tam kdesi na východe Ukrajiny. Oni v Kyjeve sa cítili v bezpečí. A potom zbombardovali televíznu vežu, blízko ktorej bývali. Až vtedy pochopili, že vojna je skutočná. Až vtedy sa Svitlana rozhodla zbaliť veci sebe a dcére, rozlúčiť sa s mužom a dvoma dospelými synmi, nasadnúť do auta a vydať sa na ďalekú cestu. Len niekoľko dní po tom, ako absolvovala ťažkú operáciu tváre.
Cestovali tri dni, celý čas sme boli v kontakte. Hlásili, kade idú, kde sa bombardovalo a museli ísť obchádzkou, kde boli cesty zavreté, ponáhľali sa, aby stihli prísť kdesi, kde sa dá prespať najneskôr do 20.00, pretože to už bol zákaz vychádzania. Ja som sa snažila ich povzbudzovať, oni posielali fotky. Keď po troch dňoch zaparkovali pred našim domom a Svitlana vyšla z auta, prirodzene sme sa objali. Hovorím jej: „Ste hrdinky.“ A ona pokrúti hlavou: „Nie, hrdinky ostali tam.“
Ako mnohým iným rodinám, aj tej Svitlaninej vojna zmenila život. Začiatkom februára sa všetci spolu tešili, že prvorodená vnučka oslávila jeden mesiac. O niekoľko dní bolo všetko ináč. Z otca a synov sa stali vojaci v Kyjeve, nevesta s mesačným bábätkom ušli za príbuznými do Poľska, kde našli dočasné útočisko v telocvični a Svitlana s Kaťou sa ocitli v malom meste na Slovensku o ktorom dovtedy netušili, že existuje.
Kaťa má 11 rokov a krásne kreslí. (Samozrejme je autorkou aj obrazov vyššie.) Takmer každý deň namaľuje jeden obraz. Jej prvý obraz po príchode na Slovensko bolo ukrajinské dievča pozerajúce z okna. Za oknom je zbombardovaná krajina. Po dvoch mesiacoch už kreslí aj kvety, páva. Prihlásili sme ju do ZUŠ, išla tam so strachom a obavami, že to bude zlé, že kresliť nevie, budú sa jej smiať. Ale keďže viac chcela ísť ako nechcela, odhodlala sa. Vrátila sa veselá, učiteľ ju pochválil. Svitlana mi nadšene hovorí: „Jana, Kaťa je so sebou veľmi spokojná. Predstav si, je v kúpeľni a ona si spieva! Prvýkrát od začiatku vojny!“
A tak má Svitlana takéto správy z dneška: manžel aj synovia žijú. Nevesta a vnučka sú zdravé. A Kaťa si spievala. No povedzte, mohol mať dnes niekto šťastnejší deň?
Pomôžte rodinám ľudí z Ukrajiny, ktoré teraz žijú v našom regióne: finančne alebo trvanlivými potravinami
